Jan: Venuješ sa vývoju aplikácii pre Linux, čo ťa viedlo k vývoju na otvorených platformách a prečo si zvolil práve Linux pre svoj biznis model?
Daniel: Predtým, ako som prešiel na Linux platformu, som programoval vo Windows, kde bol dosť častý problém hlavne so stabilitou systému. Pokiaľ človek chcel preniknúť viac do určitej problematiky, zistiť čo a akým spôsobom funguje v danom systéme, nemal šancu. Tak som sa rozhodol prejsť z Windows platformy na otvorenú platformu Linuxu.
To malo pre mňa viac výhod, hlavne ako obrovský zdroj inšpirácie, veľa zaujímavého kódu v podobe zdrojákov rôznych aplikácií a riešení, ktoré tam vložila samotná Open Source komunita. Takisto nezanedbateľným faktorom bol aj prístup k vývojovým nástrojom, ktoré na platforme Windows stáli v tom čase nemalé peniaze a človek si ich len tak ľahko nemohol dovoliť zakúpiť.
Samozrejme úroveň, vyspelosť a možnosti vývoja komplexných aplikácií pre komerčný trh neboli na tak dobrej úrovni a tak rozvinuté, ako to bolo u Windows platformy, ale počas celej tej doby, ako som sa zoznamoval a pracoval s Linuxom sa tieto nedostatky veľmi rýchlo vylepšovali a zdokonaľovali.
Zo začiatku som začal pracovať len na menších projektoch, ako sú utilitky, jednoúčelové nástroje a po čase som si položil otázku, prečo nespraviť software na takej úrovni a takého rozsahu, ako to poznáme z platformy Windows. V tom čase vznikla myšlienka, vytvoriť komplexný software pre podnikateľskú sféru. Časom som sa presvedčil o tom, že to bolo správne rozhodnutie.
Biznis model na otvorenej platforme má veľkú budúcnosť a obrovský potenciál. Konkurencia u väčších aplikácií je prakticky mizivá až žiadna, čo sa o platforme Windows povedať nedá. Dôležité je mať správny nápad a vedieť ho správne zrealizovať.
Z pohľadu desktopov u Linuxu vidím obrovský prínos pre biznis sféru ako v dostupnosti rôznych základných užívateľských aplikácií, ako je internet browser, poštových klientov, kancelárskych balíčkov atď. Z pohľadu serverových riešení sú to rôzne databázové servre, poštové servre, file servre, firewally, ftp servre, web servre atď. ktoré sa už aj momentálne vo veľkej miere využívajú vo firmách, čiže v komerčnej oblasti. Toto všetko získava zákazník prakticky „zadarmo”, resp. za čo najmenšie náklady a prostriedky, ktoré sa väčšinou týkajú hlavne zaškolenia personálu. Ale v porovnaní s modelom na platforme Windows, kde je nutné investovať permanentne v určitých časových intervaloch do neustáleho nákupu licencií za používaný software, investícia do preškolenia personálu vyžaduje v tomto prípade maximálne jednorázovú investíciu, ktorá ani tak zďaleka nie je komplikovaná a zložitá, ako si to mylne myslí väčšina ľudí.
Jan: Vidíš veľký potenciál v nižších počiatočných investíciách do vývoja a lepšiu štartovaciu situáciu na trhu ako s podobným produktom na zatvorenej platforme?
Daniel: Dá sa to tak chápať, ale je to trošku komplikovanejšie. Biznis je veľmi citlivý sektor, ktorý reaguje veľmi individuálne a dosť často obozretne. Máloktorá firma má odvahu ísť do niečoho nového a vsadiť na niečo, čo je ešte „málo" rozšírené a experimentovať. Určite že štartovacia situácia je z istého pohľadu jednoduchšia, nie je tu taká konkurencia produktov na trhu, ale z druhého pohľadu je ťažšie presvedčiť zákazníka čo tým môže získať a koľko ho to bude stáť. Je to niekedy mravenčia práca, ale ten úspech, ktorý je za tým všetkým, naozaj stojí za to.
Jan: Ako sa pozeráš na názor, že komunite by si mal z nejakého filozofického princípu niečo vracať aj ako firma podnikajúca s takýmito technológiami. Cítil si niekedy sám takúto potrebu alebo si to robil ako samozrejmosť? Napríklad ako firma Sun Microsystems uvoľňuje svoje produkty pod open source licenciami, a nie sú to malé produkty, hovoríme o OpenOffice.org, Java a Open Solaris.
Daniel: Som rád, že sa ma na to pýtaš, lebo táto otázka je pre nás dôležitá. Tak ako my čerpáme a využívame výhody, ktoré nám dala k dispozícii OpenSource komunita, tak isto je našou morálnou „povinnosťou“ sa jej určitým spôsobom za to odvďačiť. Či už finančným alebo materiálnym príspevkom, alebo prispieť nejakým software do Open Source mora.
Samozrejme, v momentálne situácii sa nemôžme rovnať takému gigantovi, ako je Sun Microsystem. Je to spoločnosť, ktorá má dobré meno a má svoje zázemie.
Samozrejme, nie je tu dôvod sa na niečo hrať, každá firma potrebuje obrat aby mohla existovať a hlavne aby zákazníci dostávali čo najkvalitnejšie služby od nás. Pokiaľ narážaš na náš produkt, padol už veľa krát návrh, prečo neuvolníme náš produkt pod GPL licenciou a nesústredíme sa len na podporu a servis pre zákazníkov. Toto je veľmi chúlostivá problematika, ktorá by určite zabrala samostatnú kapitolu, ale stručne povedané, niekoľkoročná snaha, práca, poznatky, informácie, pripomienky zozbierané od jednotlivých zákazníkov sa zúročujú v samotnej kvalite nášho produktu, zákazníci od nás dostávajú individuálny prístup k svojim požiadavkám, snažíme sa maximálne vyhovieť, pokiaľ je to možné, a zároveň, najdôležitejšia vec, biznis sa príliš nezaujíma o produkty, za ktorými nestojí nejaká firma a v ktorej nevidia určitú istotu alebo záruku. Open Source komunita by v tomto konkrétnom modeli, akým je naša aplikácia, nedokázala splniť ich požiadavky a hlavne, nedokázala by dať záruky, tak isto, ako to nedokáže dať žiadny Open Source produkt v súčasnosti. Tým som chcel len podotknúť, že Open Source model vývoja software sa nehodí na hociktorý druh vývoja aplikácií, a určite sa táto výnimka týka aj biznis modelu.
Jan: Minulý rok hrozil zákon o patentovateľnosti počítačovo implementovaných vynálezov v Európskom parlamente, keďže patríš medzi malých a stredných podnikateľov, dotýkal sa ťa najviac. Ako sa pozeráš na danú problematiku z pred roka a ako teraz, kedy je softvérová patentovateľnosť stála aktuálna v podobe reformácie Európskeho patentového úradu?
Daniel: Keď ti mám pravdu povedať, nedokážem si živo predstaviť a nedovolím si ani predpovedať, aká situácia by nastala v celom IT, keby tento návrh prešiel parlamentom a bol schválený. Samozrejme mám nejaké informácie, že niečo podobné už dlhšie funguje v Amerike, ale osobne si myslím, že nemusíme za každú cenu vo všetkom nasledovať Ameriku:). V prvom rade je dôležité si uvedomiť, že za myšlienkou celého tohoto návrhu stoja softweroví giganti, ktorí na tom všetkom môžu len získať.
Za druhé, je nutné si uvedomiť, že pokiaľ by tu aj po prijatí tohoto zákonu bola možnosť, že by softwerové firmy mali dostatočné množstvo prostriedkov, zakúpiť si licenciu na jednotlivé patenty (co mi príde absurdné, platiť za to, že sa bude využívať napríklad dvojklik myšou v mojej aplikácii alebo podobné veci, ktoré sa logicky používajú skoro v každej aplikácii) tak samozrejme, v konečnom dôsledku by sa neúnosne predražil celkový vývoj každého software aj na slovenskom trhu a jediný, kto by to zase musel celé zaplatiť, by bol znovu len zákazník.
Jan: Plánuješ v budúcnosti rozšíriť svoje podnikateľské úsilie aj do oblasti poskytovania iných služieb okolo otvorených technológií, ako podpora a implementácie alebo zostaneš len pri vývoji aplikácii?
Daniel: Toto sa už deje aj v súčasnosti. Sme pripravení poskytnúť a navrhnúť firmám okrem vývoja komplexného ekonomického informačného systému aj komplexné riešenia na otvorených technológiách. Zaujíma nás všetko, čo sa týka Open Source, chápeme to ako celok, ktorý začína operačným systémom, cez rôzne systémové služby až k samotnému programovému vybaveniu firmy. Tak isto dokážeme riadiť alebo asistovať pri migrácii z Windows platformy na Open Source platformy.
Otázky pokládal: Ján Husár, předseda organizace Slovak Open Source Initiative.