Vítězem druhého ročníku soutěže Diplomová práce roku se stal Ondrej Martinský, čerstvý absolvent bakalářského studia fakulty informačních technologií na VUT v Brně. Tématem jeho závěrečné práce bylo „Rozpoznávání registračních značek vozidel“. Vítězovi soutěže jsme položili několik dotazů. Na letošní rok se připravuje další ročník soutěže Diplomová práce roku, ve kterém se otevírá možnost pro další talentované autory.
Druhou příčku za diplomovou práci s názvem „Zpracování a zpřístupnění historických dokumentů“ získal Petr Přidal z Masarykovy univerzity a na třetím místě skončil Ondřej Šťovíček, absolvent ČVUT, jehož práce nesla titul „Intranet ve stavební firmě“. Všech šest účastníků finále obdrželo nabídku pracovního místa ve společnosti Abra Software a jako odměnu obdrželi vítězové od vyhlašovatele finanční částky 100 000 za první místo, 20 000 za druhé místo a 5 000 korun za třetí místo.
Ondrej Martinský
Můj systém zahraniční značky nepozná
Co pro vás první místo v této soutěži znamená?
Umiestnenie v tejto súťaži pre mňa znamená predovšetkým kľúč k lepšiemu uplatneniu na trhu práce. Verím, že tento fakt môže potenciálneho zamestnávateľa zaujať a v pozitívnom zmysle obvplyvniť jeho výber. Čo je pre mňa však nemenej dôležité, je fakt, že toto umiestnenie môže byť dobrým argumentom pri uchádzaní sa o podporu ďalších projektov.
Vidíte nějakou možnost využití systému rozpoznávání registračních značek vozidel pro firmy? Pokud ano, kde?
Systémy pre rozpoznávanie registračných značiek vozidiel majú široké uplatnenie napríklad na verejných komunikáciách pre potreby dopravnej polície, pri správe parkovísk, alebo ako súčasť komlexného zabezpečenia objektov a areálov. V súčasnej dobe je však väčšina systémov schopná vysporiadať sa iba s niekoľkými typmi značiek, ktoré sa vačšinou v rámci rôznych krajín líšia. Tento spoločný rys vytvára na trhu priestor pre domáce firmy, ktoré sa môžu zaoberať vývojom regionálne optimalizovaných systémov.
Mnou vyvinutý systém nie je výnimkou. Bol optimalizovaný pre slovenské a české značky, pričom rozpoznávanie cudzokrajných ŠPZ mu robí problémy. Nakoľko systém je zverejnený pod open-source licenciou spolu so zdrojovými kódmi, zaregistoval som snahy o optimalizáciu pre nemecké, fínske, brazílske alebo indonézske značky. Prípadné nasadenie systému do praxe by však vyžadovalo množstvo úprav na úrovni implementácie. Jedným z cieľov mojej práce bolo štúdium matematických princípov, na ktorých sú podobné sytémy založené. Na základe ohlasov sa domnievam, že práca môže byť vhodným východiskom a inšpiráciou pre ďalší vývoj či už na akademickej pôde, alebo na pôde súkromných firiem.
Myslíte si, že jsou takové soutěže vyhlašované firmami přínosné pro IT oblast? Pokud ano, v čem?
Myslím si, že takéto súťaže sú predovšetkým dobrým prostriedkom pre hľadanie spoločnej cesty medzi nádejnými projektami a firmami/investormi, ktorí sú ochotní takéto projekty podporovať. Podľa môjho názoru sa však nejedná o plošné riešenie tejto problematiky. Na druhej strane je dôležité, aby daná súťaž bola organizovaná pod záštitou dôveryhodnej organizácie.
V opačnom prípade by sa mohlo stať, že súťaže budú vo veľkom vyhlasované len čisto z marketingových dôvodov. V konečnom dôsledku to môže poškodiť nielen súťaž ako takú, ale aj danú oblasť ako celok. Z tohto pohľadu hodnotím súťaz Diplomová práce roku veľmi pozitívne, nakoľko bola organizovaná pod záštitou niekoľkých významných a na sebe nezávislých organizácií (ČSSI, SPIS, CACIO).
V tuto chvíli je v IT vysoká poptávka po mladých talentovaných pracovnících. Pocítil jste po úspěchu v soutěži zvýšený zájem ze strany firem o vaši osobu?
Čiastočné ano, avšak najskôr by som chcel dokončiť vysokú školu. Čakajú ma ešte dva roky magisterského štúdia.
Motivoval Vás úspěch v soutěži k dalším aktivitám v IT? Připravujete nějaké další projekty? Pokud ano, jaké?
V súčasnosti sa zaoberám technickou analýzou vývoja cien na akciových a komoditných trhoch. V tejto súvislosti vyvíjam inteligentný systém, ktorý by mal byť schopný sledovať vývoj na takýchto trhoch a pre intradenného obchodníka generovať príslušné obchodné odporúčania. Táto problematika spadá do oblasti softcomputingu, modelovania a simulácií. Takzvaný „algoritmický trading“ má podľa môjho názoru veľký potenciál, nakoľko podľa štatistík burzy NYSE v New Yorku bolo len v roku 2006 vyše 30 % obchodných príkazov vygenerovaných inteligentnými systémami.